Život Prešova
online
online
VEĽKÁ NOC: Ľudia verili, že majú možnosť ovplyvniť príchod jari
09.04.2009 Celý región
Veľká noc patrí medzi najdôležitejšie kresťanské sviatky. Mnohé veľkonočné tradície a zvyky však pochádzajú zo staršieho, predkresťanského, obdobia.Ľudia nimi chceli vyhnať zimu a privítať jar. K sviatkom vítania jari neodmysliteľne tiež patrí voda, zeleň, šibačka, či kraslice. TASR v aktuálnej téme prináša Veľkú noc z pohľadu kresťanských tradícií a taktiež si všíma zaujímavé zvyky z regiónov Slovenska i zahraničia.
Bratislava 20. marca (TASR) - Veľká noc je síce kresťanský sviatok, mnohé veľkonočné tradície a zvyky však pochádzajú zo staršieho predkresťanského obdobia. Ich hlavným motívom bolo vítanie jari a života. Zvyky mali pomôcť ožiť „mŕtvej“ prírode po zimnom spánku.
„Tradičné zvyky sú zamerané na jarnú očistu, “ povedala pre TASR etnologička Kornélia Jakubíková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Počas jarnej očisty ľudia upratovali svoje príbytky a vyháňali hmyz. Očistné bolo už i pôstne obdobie pred Veľkou nocou. „Význam pôstu spočíva v tom, aby sa ľudia očistili od hriechov a splodín. Nekonzumovali sa ani tučné jedlá, “ vysvetlila etnologička. Pôst sa však netýkal len jedál. Ľudia nechodili na zábavy a museli sa zriecť aj iných pôžitkov - alkoholu, fajčenia aj sexuálnych kontaktov.
Voda je dodnes dôležitým prostriedkom očisťovania sa. „Keď sa povie veľkonočná voda, každý si najprv predstaví oblievačku, ale okrem nej sa robilo obradné oblievanie vodou. Ľudia sa kúpali v potoku a umývali aj dobytok, “ uviedla Jakubíková.
Na očistné akty využívali aj silu ohňa. Rozšírený je dodnes zvyk na Bielu sobotu - pálenie ohňa pred kostolom - pálenie Judáša. „Judáš symbolizoval zlo, zradu a v ohni sa pálili všetky staré a použité veci z kostola. Ľudia to brali ako začiatok, symbol niečoho nového, “ potvrdzuje Jakubíková.
Šibačka mala podobný význam. „Aj táto praktika – bitka, má vyhnať z tela všetko zlé. Všetky choroby a nečistoty, “ dopĺňa etnologička. Verilo sa, že pondelkovou šibačkou, ale i oblievaním sa dievčatám zabezpečia tiež dobré a pozitívne vlastnosti.
K jarnému obdobiu patrí neodmysliteľne aj zeleň. Bahniatka a šibačkové prúty sú známe symboly veľkonočných sviatkov. „Prvá jarná zeleň, ktorá sa posvätí v kostole na Kvetnú nedeľu, slúži ako ochranný prostriedok domu, “ poznamenala Jakubíková.
Aby sa všetko znova na jar zazelenalo, ľudia konzumovali jedlá zo zelených rastlín, pŕhľavy, púpavy, šťaveľa a rôzne byliny počas Zeleného štvrtka.
Príchod jari mali privolať aj mladé dievčatá, ktoré chodili s letečkom - ozdobenou halúzkou na Kvetnú nedeľu po dedine. Ľudia dúfali, že ak ho dievčence prinesú, príde s ním aj jar. „Verili, že majú možnosť ovplyvniť príchod jari. Obávali sa, že sa zima vráti. Preto ju chceli privítať a tešiť sa z nej, “ zhrnula etnologička.
Bratislava 20. marca (TASR) - Veľká noc je síce kresťanský sviatok, mnohé veľkonočné tradície a zvyky však pochádzajú zo staršieho predkresťanského obdobia. Ich hlavným motívom bolo vítanie jari a života. Zvyky mali pomôcť ožiť „mŕtvej“ prírode po zimnom spánku.
„Tradičné zvyky sú zamerané na jarnú očistu, “ povedala pre TASR etnologička Kornélia Jakubíková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Počas jarnej očisty ľudia upratovali svoje príbytky a vyháňali hmyz. Očistné bolo už i pôstne obdobie pred Veľkou nocou. „Význam pôstu spočíva v tom, aby sa ľudia očistili od hriechov a splodín. Nekonzumovali sa ani tučné jedlá, “ vysvetlila etnologička. Pôst sa však netýkal len jedál. Ľudia nechodili na zábavy a museli sa zriecť aj iných pôžitkov - alkoholu, fajčenia aj sexuálnych kontaktov.
Voda je dodnes dôležitým prostriedkom očisťovania sa. „Keď sa povie veľkonočná voda, každý si najprv predstaví oblievačku, ale okrem nej sa robilo obradné oblievanie vodou. Ľudia sa kúpali v potoku a umývali aj dobytok, “ uviedla Jakubíková.
Na očistné akty využívali aj silu ohňa. Rozšírený je dodnes zvyk na Bielu sobotu - pálenie ohňa pred kostolom - pálenie Judáša. „Judáš symbolizoval zlo, zradu a v ohni sa pálili všetky staré a použité veci z kostola. Ľudia to brali ako začiatok, symbol niečoho nového, “ potvrdzuje Jakubíková.
Šibačka mala podobný význam. „Aj táto praktika – bitka, má vyhnať z tela všetko zlé. Všetky choroby a nečistoty, “ dopĺňa etnologička. Verilo sa, že pondelkovou šibačkou, ale i oblievaním sa dievčatám zabezpečia tiež dobré a pozitívne vlastnosti.
K jarnému obdobiu patrí neodmysliteľne aj zeleň. Bahniatka a šibačkové prúty sú známe symboly veľkonočných sviatkov. „Prvá jarná zeleň, ktorá sa posvätí v kostole na Kvetnú nedeľu, slúži ako ochranný prostriedok domu, “ poznamenala Jakubíková.
Aby sa všetko znova na jar zazelenalo, ľudia konzumovali jedlá zo zelených rastlín, pŕhľavy, púpavy, šťaveľa a rôzne byliny počas Zeleného štvrtka.
Príchod jari mali privolať aj mladé dievčatá, ktoré chodili s letečkom - ozdobenou halúzkou na Kvetnú nedeľu po dedine. Ľudia dúfali, že ak ho dievčence prinesú, príde s ním aj jar. „Verili, že majú možnosť ovplyvniť príchod jari. Obávali sa, že sa zima vráti. Preto ju chceli privítať a tešiť sa z nej, “ zhrnula etnologička.
0
www.ZIVOTPO.sk
